Vodíkové modulárne systémy
Geniálne veci sú vždy jednoduché . . .
Naše Vodíkové modulárne systémy pozostávajú z Palivovej bunky (HHO Generátor), pulzného zdroja napätia (PWM), a v prípade potreby modulu pre sekundárne riadenie MAP/ MAF, O2 senzorov (EFIE). Jednotlivé časti vzájomne spolupracujú na dosiahnutí čo najväčšej úspory paliva. Je dôležité mať na pamäti, že naše systémy pracujú ako doplnkové k stávajúcemu palivovému systému Vášho automobilu (pritom nieje podstatné či sa jedná o prevádzku na Benzín, Etanol, Zemný Plyn, Diesel, Bio Diesel) a nenahrádzajú ho. Spojením konzervatívnych vodičských návykov s našou technológiou dostanú naši zákazníci do rúk nástroj na rapídne zníženie spotreby paliva v priemere 30 - 60%, zvýšenie výkonu motora a pritom znížia emisie výfukových plynov, čím chránia životné prostredie nás všetkých... Ako dodatok uvádzame, že táto technológia bola odskúšaná už v roku 1917 a patentovaná v roku 1918...
Teória palivovej bunky.
Za použitia elektrolýzy palivová bunka generuje KyslíkoVodík, zmes plynov Vodíka a Kyslíka v typickom atómovom pomere 2:1 (na každé dva atómy vodíka jeden atóm kyslíka), čo je charakteristické pre zloženie vody. Táto zmes sa nazýva Brownov plyn a pre jeho označenie sa používa skratka HHO. Zmes plynov je následne využitá ako čisto horiace vysoko energeticky výdatné obnoviteľné palivo. KyslíkoVodík vybuchuje po privedení jeho teploty k bodu samovznietenia. Pre koncentrovanú zmes pri atmosferickom tlaku samovznietenie nastáva pri teplote 570°C. Minimálna energia zapálenie tejto zmesi zapaľovacou sviečkou predstavuje hodnotu približne 0,02 milijoulu.
Po vznietení sa zmes plynov premení na vodnú paru a uvoľní energiu 241,8kJ v každom móle spáleného H2. Množstvo tepelnej energie nieje závislé na druhu spaľovania, no teplota plameňa je premenlivá. Maximálne dosiahnuteľná teplota je 2760°C pri čistej zmesy kyslíka a vodíka.
Účinnosť palivových buniek.
Brownov plyn nieje použitý ako samostatné palivo. Obohacuje zmes privádzanú do spaľovacieho motora a zvyšuje pomer využiteľného paliva pri spaľovaní čím vylepšuje emisie a hospodárnosť spaľovacích motorov. Tento proces sa deje v kombinácii s bežne používaným palivom a tým neprichádza k porušeniu zákona o zachovaní energie. Prichádza k multiplikačnému (zosilňovaciemu) efektu kedy je energia spotrebovaná na výrobu relaívne malého množstva Brownovho plynu bohato vyvážená ziskom z efektívnejšieho spaľovania bežne používaného paliva.
Novšie motory už niesu vybavené karburátorom, ktorý do značnej miery zachováva stabilný pomer množstva nasávaného vzduchu a množstva pridávaného paliva. Z hľadiska šetrenia v prípade karburátorových motorov platí laická predstava automatického (spätnoväzbového) zníženia spotreby pri zlepšení kvality paliva (v našom prípade pridaním HHO). Motor má vyšší výkon, vodič menej zošliapne akcelerátor a pri rovnakej rýchlosti spotrebuje menej paliva.
V prípade modernýh motorov či už so štandardným, alebo priamym vstrekovaním je množstvo paliva vstrekovaného do nasávaného vzduchu riadené riadiacou jednotkou motora (ECU), ktorá dávkuje bohatšiu / chudobnejšiu zmes automaticky. V princípe využíva hlavne údaje z dvoch druhov meracích snímačov. Ide o tzv. Lambda (O2) sondu, ktorá meria koncentráciu kyslíka vo výfukových plynoch a o snímač váhy vzduchu, ktorý poskytuje informácie o množstve nasávaného vzduchu. Z hľadiska efektivyty palivovej bunky hrá hlavnú úlohu Lambda sonda. Koncentrácia výfukových plynov je priamo úmerná pomeru množstva nasávaného vzduchu a pridávaného paliva. Tzv. lambda parameter udáva, či je pomer ideálny. Lambda má hodnotu "1" ak vyššie uvedený pomer je 14,7 / 1, teda 14,7 jednotiek vzduchu na jednotku paliva. Pre úplnosť uveďme, že tomuto pomeru sa hovorí stachiometrický. Pri hodnote lambda viac ako jedna je zmes chudobná, pri hodnote menšej ako jedna je zmes bohatá.
Vplyv lambda sondy na účinnosť palivovej bunky.
Palivová bunka pridáva do spaľovanej zmesy kyslík. To spôsobí lepšie spálenie uhľovodíkov obsiahnutých v palive a následne vyššiu koncentráciu kyslíku v spalinách. Riadiaca jednotka motora vyhodnotí túto informáciu ako "pozor chudobná zmes" a zvýši množstvo vstrekovaného paliva. Tak môže paradoxne prísť inštaláciou palivovej bunky u niektorých vozidiel aj ku zvýšeniu spotreby.
V súčastnej dobe vieme ponúknuť prepracovaný systém ako tejto situácii čeliť. V princípe ide o úpravu signálu z lambda sondy pred tým, ako sa dostane do riadiacej jednotky, v zásade ide o napäťové navýšenie pôvodného signálu. Prístroj, ktorý túto úpravu vykonáva sa nazýva EFIE modul (Electronic Fuel Injection Enhancer, doslovne Elektronický Vylepšovač Vstrekovania Paliva).
Rozhodne odporúčame v spojení s našimi palivovými bunkami použitie EFIE Digital MAC3.0 modulu, pomocou ktorého dosahovaná úspora je viac ako 40%
Vplyv palivovej bunky na ekologickú prevádzku vozidla.
Z popísanej funkcie EFIE modulu vyplýva, že palivová bunka znižuje koncentráciu spálených uhľovodíkov vo výfukových plynoch. To ukazujú aj výsledky merania emisií. Ďalej sa dá predpokladať, že použitie palivovej bunky zlepší emisné parametre tak, že aj staršie vozidlá spĺňajú súčasné prísne emisné limity.